„Zamatová revolúcia“ alebo „nežná revolúcia“ trochu inak

(Reportáž  účastníka závodu v severské chůzi)

Som nordic walkingový nadšenec a tento rok je u mňa prelomový. Keď je čas, chuť a nájdem pretek, tak som na ňom. Jedného dňa sa mi objavila upútavka na preteky v Kopřivnici. Hneď som otvoril mapu a dávaj koľko je to kilometrov. Niečo pod 200. Ale tak prečo nie. Nie je to až toľko veľa. Čítam preteky na 2 kolá po 2530m, to znie dobre na vyplnenie času pred ďalším a už záverečným pretekom sezóny. Napísal som organizátorke, že prídem, ak nebude nejaká snehová kalamita.

Stále sa mi zobrazovali na sociálnej sieti upútavky, keďže bola pretekom urobená dobrá reklama, zdieľal každý kto mohol a zistil som, že tá dĺžka je celková ale ani to ma neodradilo. Napísal som opäť organizátorke, že prídeme nakoniec dvaja. Povzbudilo ju to a tešila sa. Už ani neviem ako sme náš rozhovor rozvinuli a z pozície pretekára som podal aj pomocnú ruku pri organizovaní, pretože u nás je tých pretekov naozaj veľa a ako tak viem čo treba. A keďže je to nový šport je aj sponzorov málo, tak ma to naplnilo, až do takej miery, že som sa to rozhodol aj sponzorsky podporiť. Moravu mám veľmi rád a tešil som sa, že sa tam uskutoční asi jeden z prvých pretekov v Českej republike. Pomaly sa blížil deň D, počasie tomu celkom prialo, potrebné veci sa dostávali do finálnej fázy. A mohli sme sa tešiť na ozajstný pretek.

Na preteky som išiel večer pred aby som si oddýchol ale čo čert nechcel u nás na Liptove napadlo snehu. No katastrofa, celý deň samé kolóny a zápchy, kvôli tomu, čo ma vôbec netešilo. Prijal som to ako výzvu, ktorú už musím prekonať a nie to teraz vzdať. Vyrazili sme.Po príchode do Kopřivnice nás privítal dážď a nasledovalo stretnutie s organizátorkou, doladenie detailov a maličká ochutnávka miestneho pivka a je fakt veľmi lahodné a aj pretekár si sem tam dopraje.

A je to tu. Ráno pred historickým prvým pretekom na Morave. Obloha zamračená ale bez dažďa, čiže čo viac sme si mohli priať. Pomaly sme sa začali stretávať na dohodnutom mieste, ktoré mal zabezpečiť miestny pán Harašta. Po zmätkovom úvode sa to rozbehlo. Prvý pretekári sa zbierali. Vďaka výborným pekárom bol pred štartom aj doping v podobe fantastických koláčikov, či čokoládových cukríkov, ale no nedajte si …

Nazbieralo sa nakoniec 32 pretekárov, 6 mužov a zvyšok ženy a deti. Vzhľadom na to, že išlo o niečo nové je to veľmi slušné. Všetci si prevzali štartovné čísla a tešili sa na štart. Vysvetlenie trate a mohlo sa začať pretekať. Pred štartom zaznela symbolická veta, čo si všetci budú dlho pamätať, „v 89 sme štrngali kľúčmi a teraz budeme paličkami“.

dsc_0025
3-2-1 štart … bol odštartovaný prvý naozajstný pretek Nordic walking na Morave, všetci s chuťou a plný síl vyrazili na boj. Tempo som udával „ja“ ako aktuálny majster slovenska M30 v Cross NW.

Prvý km bol extra rýchly, druhý tiež a bol tu cieľ. Čas 15:52 bol výborný a aby mi nebolo málo išiel som symbolický tretí okruh na podporu pomalších účastníkov. Išiel sa okruh okolo miestneho kúpaliska časť po asfaltovej ceste a časť v teréne cez lesík. Pekné prostredie, len trošku blato po daždi ale nám to vôbec nevadilo.
V mužoch sme prvé dva miesta obsadili my Slováci a tretí bol účastník z Moravy. V ženách vyhrali domáce pretekárky tiež s výbornými časmi. Po pretekoch každému prišiel vhod lahodný teplý čajík a čakalo sa na vyhodnotenie. Každý pretekár dostal diplom za účasť a sladkú perníkovú medailu, na víťazov čakali krásne poháre. Potom sme sa skoro všetci vydali na menšie posedenie, kde sme mali ešte tombolu a občerstvenie.
Takto to vidím ja. Veľmi krásne ďakujem za to, že sa uskutočnil tento pekný a symbolický pretek, organizátorke Alene Knapovej, bez ktorej by tento deň nebol taký športovo-symbolický…tak sa zase Česi a Slováci spojili v deň zamatovej revolúcie….

T o m á š    F i a n t a ,  Liptovský Mikuláš

 

Označeno v Atletika dospělí, Reportáže
Facebook
Partneři